Vysokoškolské vzdelanie- Výhoda alebo podmienka?

Autor: Marcel Kopera | 24.3.2015 o 12:59 | (upravené 24.3.2015 o 13:06) Karma článku: 5,73 | Prečítané:  2253x

       V súčastnosti ponúkajú rôzne portály desiatky štatistických údajov v skratke o tom ako to dneska s vysokými školami vôbec je. Mňa zaujala jedna v ktorej sa tvrdí, že približne 78% absolventov VŠ si počas obdobia šiestich rokov dokáže nájsť prácu. Pekné číslo, no nie? 

      Ak mám takúto šancu zamestnania, prečo neísť na VŠ? Predĺžim si sladký študentský život o tri až päť rokov, ak sa mi tam nebude páčiť odídem, no proste za skúšku to stojí. 
Takto si v dnešnej dobe povie naozaj veľká časť absolventov stredných škôl, ale samozrejme aj takí, ktorí už nejaký ten mesiac pracovali a zistili, že to nie je med lízať.
Je síce pekné, že štatistiky nám hovoria o závratných číslach zamestnanosti, má to ale pár háčikov. Samozrejme závisí od konkrétneho prípadu k prípadu, avšak zamyslel sa ten absolvent, alebo iný uchádzač o štúdium na VŠ nad tým, že v skutočnosti aj človek bez vysokoškolského vzdelania si dokáže nájsť prácu za obdobie 6 rokov? Ak namietnete, že existujú dlhodobo nezamestnaný ľudia, dovolím si tvrdiť, že veľká časť týchto prípadov je spôsobená nevôľou cestovať za prácou, poprípade sa odsťahovať z miesta bydliska, alebo jednoducho lenivosť. Práca naozaj je, iba treba chcieť. Ale to som trochu odbočil od témy...
Za ďalšie mnoho z týchto 78% si nájde prácu, ktorá nakoniec aj tak nesúvisí s odborom, ktorý vyštudovali a tým pádom im titul slúži iba akási priepustka k vyššie platením práca. Vyššie platením? Skutočne je to tak vždy? Áno, zase rôzne štatistiky nám to predsa potvrdia. Lenže mnoho vecí je de facto trochu iných, než sa zdá na papieri. Uvediem príklad: Niekto si zmyslí, že pôjde na VŠ, fajn, vyštuduje a začne pracovať v oblasti, ktorá ho nezaujíma, ale musí tam pracovať pretože...(plat, uplatnenie, atď...) Štatisticky si do obdobia 6 rokov nájde prácu, to áno, ale ako dlho v takejto práci vydrží? To už nikoho nezaujíma. Vysoké školy sa prezentujú číslami zamestnanosti svojich študentov, ale koľko z nich pracuje v odbore ktorý vyštudovali? 
V súčastnosti majú tieto čísla najvyššie školy, kde ma študent dostatok volného času. Divne, či? Ani nie, lebo škola mu poskytne dostatok priestoru na rôzne iné aktivity a ak má dostatok zdravého rozumu, môžu mu tieto poslúžiť v budúcom postavení v spoločnosti. 
Toto nie je nič nové, ale ako to môžeme vidieť v posledných rokoch, tento trend neustále rastie a vysoké školy vrhajú každoročne stovky nový absolventov. Dovolím si tvrdiť z vlastnej skúsenosti, že sa medzi nimi nachádzajú aj mnohí, ktorí na školu išli nie z dôvodu vlastného záujmu, ale boli nejakým spôsobom prinútení. Čo potom s takýmito ľuďmi? Na prácu v odbore sa nehodí, tak skúsi niečo iné a možno mu aj lepšie zaplatia, keď bude mať pred menom Mgr. Keď sa k týmto individuálnym prípadom pripočíta aj množstvo ostatných absolventov, vznikajú závratné čísla uchádzačov o prácu, ktorých treba niekde zamestnať. Prečo? Pretože majú "vysoké" vzdelanie a predsa nechceme medzi našimi susedmi vyzerať ako štát, ktorý sa nevie postarať o všade tak potrebných, kvalifikovaných jedincov. 
Ak tento trend pokračuje každým rokom, postupne sa do prác primárne určených pre "ne-vysokoškolákov" dostanú ľudia s titulmi. Čo sa stane? Zamestnávateľ zoberie radšej absolventa. Tým sa potreba titulu stáva nepostradateľnou v spoločnosti. Nevzdelaný musia cestovať za prácou, ako som už spomínal vyššie a podobne...
 Vzniká začarovaný kruh na ktorom na prvý pohľad a štatisticky vyzerá všetko v poriadku, ale v skutočnosti sa deje, že vysokoškolský status ako taký stráca na jedinečnosti. 
Samozrejme, ako to v našej demokratickej spoločnosti chodí, kde je dopyt, tam sa objavy aj ponuka. Desiatky nových vysokých škôl s odbormi od výmyslu sveta, ktoré sa prezentujú jedinečnosťou na trhu.
Výsledok? Nie, práce ako murár, klampiar, sklenár a podobne, neprestanú existovať, ako o tom rozprávajú niektorí zapálení skeptici. Len vám jedného dňa nebude novú umývačku riadu inštalovať Fero Mrkvička, ale Ing. Fero Mrkvička. 

Neponúkam riešenie pre tento problém a z dnešných postojov ľudí nevidím príliš veľkú nádej na zmenu. Ale tiež nemožno tvrdiť, že sa jedná o chybu štátu a odvolávať sa na vládu a podobne. Zastávam názor, že spoločnosť neurčuje smerovanie národa (keď už tak radi využívame toto slovo), ale práve naopak. Preto ak hovoríme o zmene, mali by sme sa dokázať odpútať od materializmu a držať svoje hodnoty, sny a ísť za nimi, aj keď tá cesta nebude zrovna najľahšia. Ak toto dokáže väčšina, nemusíme sa tak báť o budúcnosť nášho potomstva.    

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?